Július Jakoby

Július Jakoby sa narodil 28. marca 1903 v Košiciach, zomrel 15. apríla 1985 v Košiciach. Predstavuje jednu z najvýznamnejších a najosobitejších maliarskych osobností východoslovenského a slovenského výtvarného umenia dvadsiateho storočia. S odstupom času sa jeho dielo spolu s tvorbou Ľudovíta Csordáka, Antona Jasuscha či Konštantína Kóváriho-Kačmarika stalo synonymom košického moderného maliarstva a reprezentantom významnej tradície moderného košického výtvarného umenia. Medzi najzákladnejšie hodnoty umelcovej tvorby nesporne patrí neskrývaný maliarsky hedonizmus, ktorý sa akcentáciou koloristického napätia v závere tvorby stal akoby samým programovým cieľom Jakobyho maľby. Jeho koherentne rozvíjaná tvorba, pokračujúc v rozvoľňovaní svojej expresionistickej tenzie, záverečnou tvorivou periódou dosahuje oslobodzujúce senzualistické maliarske finále, kongeniálne sprevádzané radikálnou minimalizáciou konfigurujúcich elementov maľby. J. Jakoby sa v roku 1922 zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom roku prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde roku 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. V rokoch 1926-1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. I. Réti). Štúdia v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. V roku 1934 dostal Cenu mesta Košice za obraz Ležiaci ženský akt. V rokoch 1938-1944 bol členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. V rokoch 1945-1948 bol členom spolku Svojina. Od roku 1949 sa stal členom SZVU. V 50-60-tych rokoch je autor maximálne zaujatý farbou a stráca miestami tvarovú podstatu, pričom v konečnom dôsledku poskytuje viac priestoru predstavivosti. V roku 1968 mu bol udelený titul Zaslúžilého umelca. V roku 1970 absolvoval jedinú zahraničnú študijnú cestu do Rakúska. V tom istom roku mu bola udelená Cena za zásluhy o rozvoj výtvarného umenia na Slovensku. V roku 1984 daroval kolekciu svojich diel Národnej galérii v Prahe.