Štefan Makara

Štefan Makara, akad. maliar, zasl. umelec sa narodil 10. októbra 1925 v Ložíne pri Michalovciach, zomrel 16. februára 2005 v Košiciach.
Po ukončení Učiteľskej akadémie v Michalovciach (1942-1946) prijal miesto učiteľa na meštianskej škole v Malčiciach. Tam pôsobil len do januára 1947 a po dvojročnej základnej vojenskej službe sa už za katedrou neobjavil. Prijal miesto redaktora v košickom rozhlase. Medzitým získaval prvé výtvarné skúsenosti pod vedením J. T. Moussona v Michalovciach. Bol jeho posledným žijúcim žiakom. V rokoch 1951-1954 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. P. Matejku a L. Čemického. V roku 1958 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. „V roku 1959 sa stal tajomníkom Slovenského fondu výtvarných umení a v roku 1961 redaktorom Východoslovenských novín. V auguste 1967 prešiel do televízie, kde pôsobil do januára 1982. Práca novinára-reportéra a dramaturga mu umožňovala nájsť si potrebný čas na maľovanie i na štúdium výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove.“ V ranej tvorbe sa zaoberal portrétmi a zátiším a neskôr aj krajinárstvom. Neskôr dospel k razantnejšej štetcovej fraktúre. V 60-tych rokoch sa orientuje na problematiku kompozícií redukujúcich základné formy reality, na proporčné vzťahy geometrických útvarov (motívy nížin, zemplínskej architektúry). V roku 1968 sa začal venovať monumentálno-dekoratívnej tvorbe. V 70-tych rokoch sa javí v jeho tvorbe tendencia k tzv. akčnému maliarstvu – poeticko-realistického krajinárskeho náhľadu. V roku 1974 inicioval návrat v práci vo voľnej prírode zorganizovaním maliarského plenéra s účasťou zahraničných tvorcov. Nie nadarmo je tak Štefan Makara považovaný za básnika zemplínskej palety.